|
Le Lenghe Séltiche an Padania : ël Lepòntich Na division tradissional a divid ël Séltich "P", andova l'indo-euròpeo *kw > *p, e 'l Séltich "Q", andova *kw a l'è restà l'istess: ël Gaélich e 'l Seltibérich a son lenghe del Séltich "Q", an mentra le lenghe brittoniche, ël Lepòntich e la magior part dle lenghe gàliche (ma nen tute) a son lenghe dël Séltich "P". Ël Lepòntich a l'è 'l nòm dàit a la lenga dle iscrission trovà për la prima vòta ant ël ragg ëd 50 Km. da Lugan, an Padania e an Svissera [Lejeune 1970]. Coste iscrission a parto dal qùart al prim secol a.C. e a son ëscrite ant l'alfabèt ëd Lugan. Cost alfabèt a distingh nen tra /p t k/ e /b d g/ e a evita le letere dobie, për esempe 'l nom përsonal Lepòntich ANOKOPOKIOS a corispond al gàlich Andocombogios. An costo cas /nd/ > /nn/ a l'è prope dël Lepòntich, ma l'eliminassion dla nasal an "KO(m)P" a peul esse purament gràfica. Coma ël Gàlich, ël Lepòntich a distingh tra doe sibilant, tute e doe presente an IŚOS [? itsos] < *istos"col (òmo)" ant na iscrission trovà a Vërgià, adess al museo archeològich ëd Milan [Lejeune 1970]: PELKUI PRUIAM TEU KARITE IŚOS KALITE PALAM = ? Pelgui bruwiam Dewu garite, itsos kalite palam = "? Dewu eresse la costruzione per Pelgos; egli eresse la pietra" = "? Dewu a l'ha drissà la costrussion për Pelgos; chiel a l'ha drissà la pera" La paròla për "costrussion", accusativ ëd *bruwja a arcòrda 'l gàlich briva "pont" ( < *bhrewa), ma le paròle pi streitament amparëntà a son an gërmànich: ad esempe antich sassone bruggia "pont" < *bhruw-jo-. La paròla che probabilment a veul dì "pera", pala, comun-a ant le iscrission Lepòntiche, a l'è d'etimològia sconòssua. Ël tema vërbal *gar- a peul derivé da *g°r- : indo-euròpeo ĝher- "sërcondé", coma ant l'antich irlandèis gort "camp", gàlich garth "recint" [Hamp 1991]; e *kal- a peul derivé da k°l- : indo-euròpeo *kelH- "àusesse, solevé", confronta ël gàlich celicnon "cà", latin collis, anglosassone hyll e, eventualment, Celti "? j'elevà". I preterit an dëntal a son pòch ciàir [Schmidt 1990; Eska 1990a], ma a son confërmà dai vèrb dël gàlich karnitu (3sg), karnitus (3pl) trovà pi al mësdì, a Tod e a San Bërnardin ëd Brion-a, ant iscrission gàliche scrivue con la scritura 'd Lugan. Ant l'iscrission ëd Tod, ch'a l'è an doe lenghe, KARNITU a sta për LOCAVIT ET STATUIT. (Tuta l'iscrission ëd Tod a j'era: ATEKNATI TRUTIKNI KARNUTU LOKAN KOISIS TRUTIKUOS)
Ël sistema dij cas Ël numer dij cas a l'è ridot a sinch, rispet aij eut dl'indo-euròpeo. Ël cas "dativ" a fa le fonsion dël dativ, dl'ablativ, dël locativ e dlë strumental. La declinassion d'un tema 'n -o- *wiros "òmo" (latin vir) a j'era, al singolar: Nominativ : *wiros Vocativ : ? Accusativ : *wirom Genitiv : *wiri Dativ : *wirui Al plural i l'omo: Dativ : *wiropos La declinassion d'un tema 'n -a *teuta "pòpol" a j'era, al singolar: Nominativ : *teuta Vocativ : ? Accusativ : *teutam Genitiv : *teutias Dativ : *teutiai |
Indietro |